Ľubomír Vajdička sa narodil 28. mája 1944 v Trenčíne. Vyrastal však v
Martine, kam presídlili jeho otca, evanjelického kňaza Ľudovíta
Vajdičku. Napriek dobrému prospechu na základnej škole nemohol kvôli
politickej situácii študovať na gymnáziu, preto zmaturoval v roku 1962
na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave.
V rokoch 1963 - 1968 vyštudoval odbor divadelná veda na Vysokej škole
múzických umení (VŠMÚ) v Bratislave. Od začiatku štúdia mu však bola
blízka aj režijná práca, pričom prvé skúsenosti divadelného režiséra
nadobúdal v ochotníckom súbore vysokoškolákov OB – Nivy, s ktorým získal
viacero ocenení.
V práci s ochotníkmi pokračoval aj po svojom príchode do Martina, keď
štyri roky spolupracoval so súborom v obci Dubové pri Turčianskych
Tepliciach. V rokoch 1968 - 1983 pôsobil ako interný režisér v Divadle
Slovenského národného povstania (v dnešnom Slovenskom komornom divadle) v
Martine, kde vytvoril viacero pozoruhodných inscenácií najmä slovenskej
a ruskej klasiky.
V Martine spolupracoval so scénografmi Jozefom Cillerom a Jurajom
Fábrym, s ktorými realizoval mnohé koncepty akčnej scénografie. Tá bola
fenoménom v 70. a 80. rokoch minulého storočia a jej charakteristickým
znakom bol odklon od nadmernej výtvarnosti či zložitého riešenia scény. V
rámci scény sa totiž používal čo najmenší počet rekvizít.
V rokoch 1981 – 1984 pôsobil v Národnom divadle v Prahe a v rokoch 1983 –
2010 ako interný režisér v Činohry SND v Bratislave. Pravidelne
hosťoval v Národnom divadle v Brne, Národnom divadle moravskosliezskom v
Ostrave, v nitrianskom Divadle Andreja Bagara, v Divadle Thalia v
Košiciach alebo v košickom Štátnom divadle.
Ako divadelný režisér inscenoval divadelné hry slovenských, ruských i
svetových klasikov ako Sofokles (Vládca Oidipus), Ján Palárik
(Inkognito), Anton Pavlovič Čechov (Ivanov, Višňový sad, Tri sestry,
Čajka), Ján Chalupka (Kocúrkovo), Jozef Hollý (Kubo), Ivan Stodola (Čaj u
pána senátora), Nikolaj Gogoľ (Ženba), Maxim Gorkij (Barbari, Letní
hostia), Alexander Nikolajevič Ostrovskij (Les, Búrka), Henrik Ibsen
(Nepriateľ ľudu) či Eugene Ionesco (Stoličky).
Venoval sa aj televíznej réžii a medzi jeho známe televízne inscenácie v
rámci tzv. televíznych pondelkov patria napríklad Jozef Gregor
Tajovský: Nový život (1973), Božena Slančíková-Timrava: Ťapákovci,
(1977), Vasilij Šukšin: Pytačky (1973), Francis Scott Fitzgerald: Ako si
Grétka trochu zdriemla (1988).
V spolupráci s dramaturgom a dramatikom Petrom Pavlacom vytvoril v SND
viacero divadelných inscenácií významných slovenských prozaických diel
ako Veľké štastie (Božena Slančíková-Timrava, 2003), Dom v stráni
(Martin Kukučín, 2006), Bratia Jurgovci (Ivan Horváth, 2013). V
Slovenskom komornom divadle v Martine zasa spoločne pripravili
dramatizáciu Roznerovho diela Sedem dní do pohrebu (2012). V roku 2012
bola ocenená ako najlepšia inscenácia divadelnej sezóny 2011/2012 a v
Nitre získala ocenenie Dosky 2012.
Od roku 1980 pôsobil Ľubomír Vajdička ako pedagóg na Divadelnej fakulte
VŠMU. Je autorom mnohých prekladov divadelných hier z ruského,
francúzskeho a nemeckého jazyka a publikácie Priestor, význam,
interpretácia (1996). Objavil sa aj v dnes už kultovom filme Na krásnom
modrom Dunaji (1994). Režíroval aj televízny cyklu Dnes večer hrám ja
(1988 - 1995).
Prezidentka Slovenskej republiky (SR) Zuzana Čaputová udelila v roku
2023 Ľubomírovi Vajdičkovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne
zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia.